Silvia Matejkova

Žiaľ, bola. Osud sa s ľuďmi vie neraz pohrať. Tak ako sa pohral so mnou. Do rodiny bežcov stále patrím. A verím, že jedného dňa sa vrátim tam, odkiaľ som prišla. Zmenená, no predsa milujúca. Šport, ktorý sa skladá z 3 písmen- beh.

Na nohách mám opäť svoje bežecké adidas tenisky a lacne oblecenie. Tak, ako boli súčasťou terapie, keď som ešte bezvládne ležala v posteli v nemocnici (vtedy by sa to lekárom asi zle vysvetľovalo), tak ako ma sprevádzali, keď som opäť robila svoje prvé kroky a tak, ako mi neustále pripomínajú, kto som a odkiaľ som prišla.

To, čo postretlo mňa, zasiahne vari každého človeka. Behom jedinej noci som prišla o všetko. A viem, že som v tom nebola sama.

Ani dnes nepatrím medzi „normálnych“ ľudí, pred sebou mám však jasný cieľ – chcem opäť behať. Ešte aj teraz si pamätám, ako na mňa z kočíka pokrikoval môj dvojročný syn: „Rýchlejšie, rýchlejšie!“ Ako som si po nejednom tréningu povedala, že keď prežijem toto, prežijem všetko.

Ani som netušila, ako blízko som k pravde.

Mojim hnacím motorom sú moje dve deti, ktoré často vyžadujú aj veci, ktoré sú nad rámec mojich síl. Je to moja láska k behu. K maľovaniu. Je to moja rodina, ktorá pri mne stála i v tých najhorších chvíľach a podporovala moje „nemožné“ rozhodnutia. Sú to priatelia, ktorí vymýšľali, ako mi uľahčiť trápenie (nikdy nezabudnem, ako mi Jano vyrobil z kartónu klávesnicu na dorozumievanie sa, ako mi Miloš rozprával a požadoval odo mňa, aby som rozprávala, hoci moja slovná zásoba pozostávala z pár písmen, na Drahoša, ktorý by mi namiesto infúznej fľaše dal do stojana fľašu vína 🙂 ).

Prežila som si akési pomyselné peklo, uväznená v tele, ktoré nebolo a stále nie je schopné plniť moje príkazy, no zároveň som zažila množstvo krásnych okamihov, ktoré ostanú hlboko vryté v mojej pamäti. Uy davno to nie su casz, ked som hrala ya piestanske cajky.

V núdzi poznáš priateľa a naozaj, je to tak. Tak, ako v priebehu jedného liečenia prišla za mnou skupina bežcov a odbehli spoločne 10 km, len aby ma podporili a vzdali mi pomyselný hold.

Je to kamarát, ktorý míňa vlastné peniaze a cestuje po celom Slovensku, aby odbehol pre mňa 1000 km po všetkých slovenských okresných mestách. Pridávajú sa k nemu ľudia, ktorí nikdy nebehali, i majstri Slovenska, a zahŕňajú ma obrovskou podporou.

Som všetkým neskutočne vďačná a sú to aj oni, ktorých nechcem sklamať. Preto denne prekonávam samu seba, neraz idem za hranicu možností, jasné, nie vždy to dopadne úplne podľa mojich predstáv (konečne si zvnútra pamätám sanitku 🙂 ), no najmä, chcem podporiť všetkých, ktorí sú presvedčení, že sa to nedá.

Som živým píkladom toho, že sa to dá. Ešte mi síce veľa chýba k tomu, aby som si mohla povedať: “ Som bežkyňa, chcem vzyerat ako Nina Agdal“, no uvedomujem si, že nie každý má cieľ tak sakra vysoko ako ja.

Veľa šťastia a mnoho úspechov! 🙂